Alexander Puškin - Slávik a ruža

V hĺbke noci jarnej, v sade do tmy skrytom

spieva ruži slávik piesne pred úsvitom.

Ale milá ruža kolíše sa, drieme,

nevie cítiť, vnímať hymny lásky jemné.

Pre koho ty, básnik, pachtíš sa a stlievaš?

Pre studenú krásu či nie aj ty spievaš?

Na ňu nepôsobia básnikove vzlety.

Hľadíš na ňu - kvitne; vzývaš - neodvetí.