Odkedy mám deti, vnímam všetko inak. Nie je mi jedno, čo zjem...tak dobre, je mi to jedno:D
-nie je mi ale jedno, čo zjedia moje DETI, nie je mi jedno, čo si obliekajú, nie je mi jedno ako sa vyjadrujú, atď. A tak si všetky sladkosti poctivo schovávam, dávam si pozor na jazyk, keď sú pri mne a veselo opravujem celú rodinu, aby im išli príkladom.
Kvôli kožným problémom som začala prať v EKO prášku a nepoužívam aviváž. Nekupujem poltovary, biele pečivo, margaríny, pestujem zeleninu, kvôli domácim vajíčkam sme dokonca kúpili sliepky, na noc vypínam wifinu a mobil odložím čo najďalej od postele..
Je toho ešte oveľa viac, viem, že si veľa ľudí o mne myslí, že mi šibe, asi aj hej, ale napriek tomuto všetkému som sa nikdy nepriraďovala k tým BIO EKO matkám, ktoré sú dnes obrovskou skupinou nielen na sociálnych sieťach, ale dajú sa bežne stretnúť... v lese alebo tak..:)
No aj tak mi to nedalo a keď som minule natrafila, na jednu ich zaujímavú online skupinku, kde si navzájom radia a vymieňaju domáce recepty na všetko, pridala som sa. Celkom som čumela, aké sú informované a vzdelané vo svojom odbore. Každý prípravok, výrobok, produkt si fotia, rozoberajú zloženie, nadávajú na všetko čo nie je čisto prírodné a majú odpoveď na všetko. Ale to nič.
Včera večer na mňa vyskočila jedna ich konverzácia o výrobe domácej masti z trávy. Z akej si domyslite..A dozvedela som sa, že nie je nad to, dať niekoľko lístočkov aj deťom do čaju, že potom sa ukľudnia a lepšie spia, že najlepšia je domáca zo záhradky, dá sa ňou super vyliečiť popôrodná depresia a najsamsuper bolo, aké boli tie ženy šťastné, že v tom nie sú samé, proste, že sa našli.
A tak som sa potichu zo skupiny odhlásila a rozhodla sa, že zajtra mojím deťom kúpim kinderko a poďakujem za zdravý ne-ekobio-rozum. Čo je veľa, to je moc.
