PARTY HARD alebo Ako naplánovať narodeninovú oslavu pre dieťa

Krok 1: Dátum
Znie to síce jednoducho, ale väčšinou narodeninový deň nepripadne práve na víkend a pokiaľ je dieťa malé, musí prísť s rodičmi, takže je ideál zvoliť víkendový deň pred alebo po. Aj to znie celkom jednoducho, kým nezistíte, že jedna polovica ctenej rodiny nemôže  vtedy a druhá vtedy. Ale pohoda, ideme ďalej.

Krok 2: Miesto
Po prepočítaní pozvaných osôb je potrebné sa so cteným manželom dohodnúť na mieste oslavy. Jemu je to navonok síce jedno, no ako začnete nahlas uvažovať o plusoch a mínusoch tej a tej reštaurácie, začne prepočítavať a vyjde z neho, že doma je aj tak najlepšie. Nuž budiš.

Krok 3: Čas
Tu treba vziať do úvahy najmä skutočnosť, kedy Vaše dieťa cez deň spí. U nás je to momentálne ako na hojdačke, takže zvíťazilo neskoré popoludnie.
- Keď máme tieto tri veci dohodnuté, šup sa písať pozvánky.

Krok 4: Torta a darček
Obidve veci sú superdôležité, pretože chcete urobiť radosť Vášmu zlatíčku. My sme sa zamerali na najobľúbenejšiu rozprávku Peppa pig, tak torta (aj výzdoba) bola jasná. A darček bol tiež naplánovaný minimálne pol roka. Naša kuchárka totiž to potrebuje ku šťastiu už len krásnu kuchynku:)

Krok 5: Jedlooo
U môjho manžela krok najvýznamnejší. Takže, buď si zabezpečíte dobrý catering, šikovné ruky, ktoré pomôžu s jednohubkami, alebo sa na to podujmete sama (tu treba počítať s neporiadkom úplne všade, špinavým dieťaťom, nervóznym manželom a spoteným tričkom, prinajhoršom aj migrénou...) Keďže my ušetríme na reštike, vydupala som si catering.

Krok 6: Všetko ostatné
A to už len vymenujem, lebo by to bola na dlho. Poriadok v byte, Vizáž dieťaťa (hlavne maminky dievčatiek si dávajú záležať), Vizáž maminky (tu si dá záležať asi každá), Výzdoba, Fotograf/kameraman dňa, Krabičky na výslužky (nie tak doslova, ale čo s mega kusom nedojedenej torty, veď babka sa poteší, nie? ), Alko/nealko, Hudba, ... Tých vecí je oveľa viac, ale veď to poznáte, väčšina vás napadne potom:) 

Tak do oslavovania! (nás to čaká už túto sobotu, potom sa snáď ozvem)

ZOO je fajn

Nedeľa pre ZOO ako stvorená. Počasie také letno-jesenné, super náladička našich ratolestí, celá cesta tam spánok, čo viac si priať. Ako sa blížime k cieľu, spozorujeme veľkú migráciu rodín s deťmi, 3 preplnené parkoviská a neprehliadnuteľnú kolónu k pokladni. Veď fajn, chvíľku počkáme. Muž nás vyhadzuje pred bránou na autobusovej zastávke, že niekde zaparkuje, nech čakáme v rade. Za sprievodu mestských policajtov v rýchlosti vyberám polospiace decká, kočíky, tašky, kabelku, vodu a všetko čo ešte ostalo v aute na chodník, kde toto všetko skladám a ukladám na správne miesto. Po 10. minútach už tlačím obidva kočíky smerom k rade na pokladňu. Muž sa po chvíľke pridá k nám a už sa tisneme turniketom vpred. Priamo k občerstveniu. Veď treba po ceste.. Opis celej zoo tu nebudem dávať, veď samá zverina. Malý len kukal z kočíka kam dovidel, keď ho to prestalo baviť spustil rev, tak šup do nosiča (ergo) a staršia bola celý čas vo svojom živle. Behala od klietky ku klietke a tato s kočíkom za ňou. Najviac času sme aj tak strávili na šmýkačkách a preliezkach a po takmer 3 hodinách k autu. Keď sme sadli, decká ani nepípli a hneď zaspali. Muž skonštatoval, že strašne rád chodí do zoo, lebo vždy stretneme kopec urevaných detí, ktorých rodičia sú úplne zúfalí a že my na tom vôbec nie sme najhoršie.Zoo je proste fajn. 

Chocolate night

Dnes nebol ten najlepší deň. Od rána bez energie, decká choré, migréna na dosah a k tomu tisíc myšlienok, ktoré len deprimujú. Asi to bude tou jeseňou alebo čo...Tak ešte poslednú čokoládu na noc a ráno vstávam s lepším pocitom, energiou, motiváciou. Dobrú*

MOTHERHOOD classic entertainment

Ako som včera sľúbila, tento príspevok venujem tomu, čomu sa už takmer dva roky intenzívne venujem (intenzívne- rozumej 24/7). Materstvo. Dnes som si uvedomila, že o pár týždňov bude mať moja prvorodená svoju druhú narodeninovú oslavu v jej živote a teda je už najvyšší čas trošku si ju naplánovať(objednať tortu, vytlačiť pozvánky, samozrejme ešte predtým sa s manželom konečne zhodnúť na tom, kde táto oslava bude prebiehať a jasnačka- kúpiť narodeninový darček). No táto téma by obsiahla niekoľko príspevkov a dnes som o nej ani nechcela, možno zajtra:) 

Dnes chcem len napísať také menšie vyznanie, že byť mamou je skvelé. A nemyslím to vôbec ironicky. Matky pochopia. Tie frustrované nie, ale tie zas chápem ja, pretože sa tak tiež niekedy cítim. Byť mamou je tak skvelé preto, lebo viete a každú sekundu cítite, že vás niekto bytostne potrebuje. Že jeden maličký človek, ktorý rastie rýchlejšie ako by ste chceli, je závislý na vás. Musíte prekonať samu seba každý deň a to hneď niekoľkokrát, pretože to malé stvorenie nikto iný nenakŕmi, neoblečie, neokúpe, neutíši, iba vy. (Áno, milí oteckovia, babičky, dedkovia, atď., vieme, že aj vy to niekedy robíte, neberte to osobne prosím, snažím sa vyzdvihnúť rolu matky). Aj keď to dá veľa práce a nervov, sme na seba hrdé, že to zvládame a tajne dúfame, že odmenou nám jedného dňa budú milujúce, úspešné deti. 

Byť mamou je skvelé, pretože nikdy predtým ako sme mali dieťa sme nepoznali tak silnú lásku, nikdy sme pre niekoho neboli tak veľmi dôležité, nikdy sme necítilu takú krásnu vôňu (teraz myslím tú, keď vám bábätko zaspí na rukách a vy stále čucháte to ružové líčko aj za cenu, že sa znovu zobudí). (I keď nepochybujem o tom, že aj tá druhá vôňa je výnimočná:D). Keď som čakala druhé bábätko, mala som pochybnosti. Nie o to, či zvládnem starať sa o dve naraz, ale o to, či ho budem vedieť tak isto ľúbiť ako to prvé. Veľa maminiek mi hovorilo, že láska sa deťmi nedelí, ale násobí a mali pravdu. No nenásobí sa len láska, ale aj naša/vaša dôležitosť. Zrazu ste na svete existenčným bodom pre ďalšieho človiečika, ktorý vás zahrnie ďalším množstvom požiadavok a nárokov. No i tak sa cítite najšťastnejšia na svete, najviac potrebná, najviac dôležitá pre vaše dieťa. 

A to je na tom to skvelé. 

...to be continued

Po velmi dlhom case som sa rozhodla pokracovat v pisani blogov (no dobre, priznavam, uplne som zabudla ze som niekedy nieco taketo pisala, asi materska demencia alebo co - ozaj, skoro som zabudla: som matka! To by chcelo uz aj ukoncenie zatvorky, takze). 

Aby som netrocharcila, tak hned aj dvojita matka (nie, nemam dvojicky, boli sme sikovni). No a pretoze mam po veceroch nejaky ten volny cas, rozhodla som sa, ze si a) najdem pracu z domu b) zacnem pisat knihu c) naucim sa po taliansky d) budem pisat blog. Zatial vyhrala posledna moznost (pretoze je najjednoduchsia), tak od zajtra zacinam s temou MOTHERHOOD! 

Budem uz pisat za compom, takze najblizsie budu aj makcene a dlzne, dnes som na tablete, tak pochopte:) Vdaka za pozornost *